Příběh smečky Ishimura I.

S úsmevom som sa pozrel na Kaya. ,,Máš pravdu, takmer zdrhla, ale dostali sme ju. Ozaj ja teraz pôjdem, nejako mi nie je dobre." povedal som a ohliadol sa za seba. ,,Mám zlý pocit, pôjdem to skontrolovať." povedal som mu a potom som sa klusom, vlčím plavným behom vybral cez územie. Nohy sa mi len tak kmitali a ja som klusal vpred. Hnala ma zlá predstava. Tenebris, nechal som ju sám... pomyslel som si a chcel som sa rozbehnúť ku hraniciam, aby som svoju lásku skontroloval. No neurobil som to a rozhodol sa urobiť menšiu zachádzku. Hrdlo mi zvierala neistota a ja som začal uvažovat, že či to nie je zlý sen. ,,Upokoj sa Reel." mrmlal som si popod ňufák. ,Ja ti jeho neviem," ozvala sa Reddy a krúžila kdesi nadomnou. Zvykol som si na jej prítomnosť a väčšinou som ju odignoroval. Medzitým som došiel až k zrázu, kamenistému a nebezpečnému. Nahliadol som dole cez okraj a takmer som tam spadol aj ja. Objavil som na dne priekopy vlka. Vlka s rozpáraným bruchom a vylezenými črevami. Už len z toho úkazu mi prišlo zle. Môj citlivý žalúdok neznášal takého pohľady. Prečo umrel? pomyslel som si a slzy sa mi vohnali do oćí. Síce som vlka na dne jamy nepoznal osobne ale, ja som bol taký typ. Zliezol som opatrne dole do rokliny, dávajúc si pozor aby som sa nepošmykol a prikročil som k mŕtvemu vlkovi. Bol to Shay, vlk ktorému umrela partnerka. Teraz som ho spoznal. Chudák. pomyslel som si a posadil sa vedľa jeho tela. Zdvihol som ňufák k oblohe a dlho zavyl. Moje mocné vytie sa ozývalo územím. Dávalo na známosť všetkým členom svorky, že umrel druh zo svorky. Z hrdla sa mi dralo smútočné prenikavé kvílivé vytie, ktoré by počul aj hluchý. Štuchol som do Shayovho tela ňufákom, aby som sa presvedčil, či je naozaj mŕtvy. Jeho hlava sa vrátila na pôvodné miesto. Musím ho pochovať, to by bola neúcta, nechať ho tu, nech mu vrany a krkavce vydľobú vnútornosti. pomyslel som si a dal sa do práce. Vykopal som hrob. Práca to bola náročná a ja som makal na tom, aby som ho dokončil. Slzy mi tiekli po tlame a kropili zem zmrznutú na kameň. Laby som si zodral takmer do krvi, ale neprestával som, dokým som nevykopal plytký hrob. Preniesol som Shayovo telo do hrobu a opatrne ho položil do jamy. Na skale som našiel trs skalných ruží a jednu z nich som položil na Shayovu vychladnutú hruď. Zavyl som nad jeho telom v hrobe ešte raz a potom som hrob zahrabal. Bolelo to, kopať hrob. Napokon som hrob zaťažil oblým balvanom a vyškrabal naň pazúrom. Tu leží Shay, odpočívaj v pokoji.znel kostrbatý nápis na kameni. Opäť som zavyl nad hrobom a zobral celý trs skalných ruží a čudoval som sa, že vydržia v takom mraze. Potom som opäť zavyl a vyliezol som hore. Potom som sa vybral ďalej. Premáhal som slzy a bežal preč. Dobehol som k hraniciam a tam som sa zastavil. Rozhliadal som sa naokolo a zočil som pod vývratom vlka (Fantomas). Ležal na boku a prerušovane dýchal. Bol dokmásaný a ledva dýchal. Neumrie aj on, postarám sa o neho. pomyslel som si a zobral som veľkého vlka na chrbát. Pridržiaval som ho aby nespadol. Oči mal privreté a z papule mu visel jazyk. Bolo mi jedno ako sa tam dostal. Vliekol som sa s vlkom na chrbte a dostal som sa do Tábora. ,,Alfa Spirit, Shay zomrel pádom zo skaly. Idem sa postarať o tohto chudáka." povedal som a pozrel sa na čiernomodrého vlka na mojom chrbte. ,,Budeš v poriadku, dostaneš sa z toho." šepol som a vbehol do svojho brloha. Položil som vlka do svojho pelecha uložil som ho na bok a ľahol si vedľa neho. ,,Pšš..." pridŕžal som vlkovu hlavu keď ním hádzalo v kŕči.

Pohadzoval som hlavou zo strany na stranu, oči som mal zavreté a uši priklopené pri hlave. V spánku som si svoje dokatované telo neuvedomoval, no podvedome som cítil bolesť. Napokon som s vypätím všetkých síl otvoril svoje modré oči. Videl som rozmazane, ale zrak sa mi pomaly zaostroval. Zočil som brloh, pevné steny, ktoré tvorila hlina a spevňovali konáre. Brloh bol starostlivo upravený a uvedomil som si, že moje vyčerpané telo leží na príjemnom mäkkom mieste. Potom môj pohľad skĺzol na tmavého vlka, ktorý ležal predomnou. Tiež mal pár jaziev a ležal akoby sa nič nedialo. Potom som pocítil ako sa moje telo zachvelo. Nadvihol som hlavu a pozrel sa na vlka. ,,Ďakujem." zamrmlal som a pomaly som sa staval na stuhnuté nohy. rany a spáleniny boli pokryté chrastami. Nadýchol som sa pozrel som sa na svojho záchrancu. Bol to len zlý sen? Snívam či bdiem? Toto je raj? Zomrel som? Asi nie, veď dýcham, stojím a stále mám jazvy. pomyslel som si. Čo bolo v mojom minulom živote? pomyslel som si zronene. Vtom ma napadlo len jedno meno. Aura. Bola to moja láska? Naozaj som ju miloval tak ako by som ju mal? Nebol som príliš slepý? Ty si hlupák Fantomas. pomyslel som si uštvane a zvalil sa nazad do pelechu toho vlka.

DAWANO
Doupě -> Tábor

Zdvihol som hlavu a pozrel sa na modročierneho vlka ako leží v mojom pelechu, mal otvorené oči a ja som sa postavil. pretiahol si laby a vstal, priamo v tú sekundu ako vošla Tenebris do brloha. ,,Ahoj." pozdravil som a vykročil jej v ústrety. Vyzerala vyľakaná a vyštekla moje meno tak akoby som mal umrieť. Podišiel som k nej a oblizol ju na ňufáku. ,,Ja som v poriadku." riekol som a potom sa ohliadol za seba na polomŕtveho vlka. ,,To je chudák, zrejme utečenec zo Zeiss, keď je taký doriadený." povedal som pokojne ,,Mal som ho tam nechať skapať?" šepol som jej do ucha.