Northie de Hermes r Gája a Toboe de Hermes r gája-Jedna súrodenecká

Rozvaľovala som sa na kameni a lenivo švihala chvostom. Pozerala som sa na hladinu rieky, ktorá tiekla celkom rýchlo. Stromy neboli celkom zelené, ale už sa tam to objavovalo. Pozrela som sa naokolo, odhalila 42 zubov a pretiahla sa ako mačka. Kdesi to vo mne zapraskalo a ja som klusala rovno popri rieke. Ako som tak kráčala, zazrela som vlka približne v mojom veku ako sa skláňa nad hladinou a hltavo pije. Až po chvíli, som zistila, že toto je môj brat. ,,Čau." pozdravila som a tvárila som sa ako milé poslušné dievčatko. Oblizla som si labku a potriasla hlavou. Strihla som svojím hluchým uchom.

Naklonila som hlavu keď ma vlk, môj brat pozdravil. Takmer vôbec som ho nepoznala, keď som lietala po horách on sa chúlil kdesi v kúte. Neviem či je silný. pomyslela som si. Bola som od neho úplne odlišná. Moje atletické vyšportované telo sa nedalo porovnať s tým jeho, keďže si dlho neužil svetla a slnka. To že som bola prvorodená ma nijako neznevýhodňovalo ale mala som pocit nadradenosti. ,,Vieš, kvetiny bez slnka uschnú." ironicky som sa uškrnula a švihla chvostom.

,,Mal by si behávať a plávať proti prúdu." poznamenala som. Mala som teraz náladu, nebudem na neho zlá sestra. Budem teraz tou dobrou. ,,Nebehám len tak pre zábavu, nechcem byť grambľavec." povedala som a pozrela som sa na Toboeho. Bol kostnatejší a trochu viac vycivenejší ako ja. ,,Nechceš loviť? Už viem loviť srny a niečo mám aj v úkryte." ponúknem mu. Myslím že to bola veľkorysá ponuka. No viem čo na to povie on.

Pozrela som sa na Toboeho, vedela som že to je môj brat, môj pokrvný brat a iného mať nebudem. Musela som si pripustiť, že som sa chovala povýšene a drzo. ,,To si netrúfaš na vysokú? Ja som už takú ulovila, nie je to nič ťažké. Naučím ťa to ak chceš." normálne som bola k nemu milá. A moje ego sa nevzpieralo. Bola som obvykle nafúkaná, ale on mal len šťastie, že ma našiel v dobrej nálade.

Pozrem sa na svojho brata, joj aký bol prekvapený. ,,Ak chceš aj jeleňa. S parohmi." zazubila som sa. Páčilo sa mi, že môžem byť tou múdrejšou a silnejšou ako on. ,,Naučila, nemôžeš byť chromý a nevedieť loviť, nie?" pousmejem sa a zašklbe mi kútikmi. Byť milá je ťažké. Ježia sa mi z toho chlpy. pomyslela som si a pozrela sa na Toboeho.

,,Tak poďme." povedala som a vybrala som sa cez územie do lesa. Tú cestu som dobre poznala a obhliadala som sa stále za Toboem aby som ho nestratila. Začala som sa oňho viac zaujímať, keď bol takto hore a nespal. ,,Toto je les Kirigakurských sŕn, nachádza sa tu korisť."  poučila som svojho brata a začala som vetriť. ,,Poďme na západnú stranu lesa, tam je toho viac." dodala som a klusala cez les, rozhodne a odhodlane.