Destiny Aqua & Angelo Amadeo FKA: Tréningy

Miesto: Aralský les// Neyew
Čas/Počasie: Ako na Príbehu
Dej:
Dvojica vlkov Destiny Aqua a Angelo Amadeo FKA sa rozhodli pre tréning svojich schopností. Destiny bude trénovať svoju vrodenú mágiu a rýchlosť, Angelo vytrvalosť a neskôr taktiež svoju mágiu.

Predchádzajúce tréningy/Destiny Aqua/Vrodená mágia (ostatné tréningy na ne úplne nenadväzujú, sú tu len pre prehľadnosť
19.4.2017
Tréning mágie 1/10
Ticho sedela v tábore. Och, aké typické! Zem okolo nej pokrývala jemná vrstva páperovitého snehu a celý svet bol ponorený do ticha. Popoludnie bolo slnečné, no svetlo takto v zime nehrialo. A ona sa nudila. Partner zmizol, členovia svorky pravdepodobne oddychovali skrytí v teplých úkrytoch. Iba ona sedela na tomto mieste a zožierala sa nudou. Keď v tom zrazu začula zvláštny zvuk- trepotanie krídel pripomínajúce lietajúce stroje dvojnožcov. Otočila hlavou. Nie, to nebolo možné. Určite sa jej to len zdalo. Jej malý priateľ Joy tu nemohol byť. A predsa bol- malý kolibrík sa vznášal vo vzduchu kúsok od jej hlavy. „Zdravím, Destiny!"]zacvrlikal.„Taktiež zdravím, Joy, priateľu..." ticho pozdravila svojho opereného priateľa. „Čo tak sama? Nezišla by sa spoločnosť? Alebo štipka mágie? Mám pocit že vy vlci ju ovládate..." pokračoval Joy. „Nemám s kým cvičiť. Moja mágie sa dá cvičiť iba s niekým," poučila ho. „O to lepšie!" povedal nadšene. „Som k službám!" dodal rýchlo. Destiny len neochotne prikývla a vstala.„Ak to bude nepríjemné, povedz mi," prikázala mu a privrela oči. Sústredila sa na pocit šťastia a blaha. Pokúšala sa ho zachytiť vo svojej hlave a mysli. Potom znova otvorila oči a uprela ich na Joya. Zhlboka sa nadýchla a znova sa sústredila na pocity šťastia a radosti, blaha a nádeje. Dobra. Predstavovala si ich ako ľahký zlatý vánok. Pozrela sa na Joya- bol taký malý že sa mu nevedela pozrieť do očí, no pozrela sa na miesto kde odhadovala že má hlavu. Potom sústredene privrela oči a preniesla všetky tie pocity naňho, až sa jej takmer zakrútilo  pred očami.  No podarilo sa. „Si-si v poriadku?" opýtala sa ustarostene svojho kolibríka. „Som-som šťastný tak ako som už dlho nebol..." jeho hlas znel veselo a on krúžil vo vzduchu. „To je eufória," poučila ho, „po chvíli to prestane." Podarilo sa to. Skutočne som ovládla svoju vlastnú mágiu. A necítim sa ako zločinec. Iba... Joy je šťastný. To si zaslúži, pomyslela si s úľavou. „O chvíľu pokračujeme," oznámila mu.
21.4.2017
Tréning mágie 2/10
,,Takže..." zatiahla Destiny potichu keď sa svet pred jej očami znova ustálil. Som slaboch... neviem vydržať ani len chvíľku bez toho aby som sa nezrútila. Neviem ovládnuť ani len vlastnú mágiu. Som až tak slabá? Nie! Dokážem to! Budem cvičiť až kým... až kým nebudem dosť dobrá na to aby som svojou mágiou vedela pomáhať iným. Utešovať ich. A ja to dokážem! hrnul sa hnev a vzdor v jej mysli. Joyovi očividne neušiel výraz jej tváre, keďže poletoval vo vzduchu okolo jej hlavy. ,,Si v poriadku?" zacvrlikal bojazlivo. Ona však iba kývla hlavou. ,,Ideme ďalej. Musím to dokázať," ani ona sama nevedela komu to hovorí. Zhlboka sa nadýchla a znova uprela pohľad na kolibríka. Aký pocit zveriť ti mám? Akú myšlienku? zamyslela sa. Potom potichu vydýchla a privrela oči, pričom vyslala pocity smerom k malému kolibríkovi. Ten zacvrlikal, a keby sa niekto pozrel z bližšia, v očiach mu žiaril pokoj a nádej. ,,Vieš... nerada by som ti dala nejaký zlý pocit, ale..." ticho predniesla. Tentokrát našťastie videla len mierne rozmazane, svet sa s ňou netočil tak ako pri prvom pokuse.
22.4. 2017
Tréning mágie 3/10
,,O mňa sa nemusí báť," zacvrlikal pri jej uchu Joy. ,,Nemôžem ti ublížiť," namietla. ,,Neublížiš mi. Budem vedieť že je to ilúzia. Skús preniesť svoje pocity. Spomeň si..." napovedal jej jej malý kolibričí priateľ. ,,No... možno to stojí za nejaký ten pokus," navrhla opatrným tónom. Nechcela mu predsa ublížiť... bol jej verným priateľom, hoci to bolo len malé zvieratko, krehké a milé. Pevne privrela oči a pokúsila sa vyhnať zo svojej mysle všetko čo videla. Nedarilo sa, no po chvíli to vzdala. Preberala si spomienky- čas v tábore, lov, rozlúčka s Aletosom pri hraniciach... beznádej ktorú potom cítila keď čakala v tábore a nikto neprichádzal. Hnev a šťastie zmiešané s láskou ktoré cítila keď sa vrátil. To je ono, pomyslela si. Sústredila sa na tú spomienku, keď Aletosu neprichádzal. Keď sama sedela v tábore s korisťou, okrídlení nikde a ona tam bola sama. Pocit opustenosti, hnevu, strachu o blízkeho, no aj nádeje že sa všetko zlepší. Opatrne otvorila oči a znova sa pozrela na Joya. Predstavovala si obraz spomienky ako odraz na vode, navždy zachytený v jej mysli. Potom ho silou vôle preniesla na Joya. Ten sa vo vzduchu na chvíľu zatrepotal a pristál na jej hlave. ,,Nie je to nič príjemné," začal. ,,No je v tom nádej... dobrá nádej," zamumlal a zavrel oči. ,,Si.. si v poriadku?" s obavami sa ho spýtala. Nechcela mu predsa ublížiť, veď bol dobrý... jej dobrý malý priateľ. ,,V poriadku," zopakoval po nej.
29.4.2017
Tábor-Aralský les-Tábor/Destiny
Tréning mágie 4/10
,,Tak, čo teraz?" opýtala sa po dlhšej chvíli svojho zvieracieho spoločníka. ,,Čo keby si skúsila trénovať s niekým iným? Tá mágia ma u-unavuje..." povedal ospalo a odletel preč. Fajn, to nie je zlý nápad, ale s kým mám trénovať teraz? opýtala sa samej seba v duchu takmer bezradne. Nakoniec sa s povzdychom poobzerala po tábore. Tak ako pred chvíľou však aj teraz doslova zíval prázdnotou, nebolo tu ani laby. Čo takto skúsiť lov s mágiou? Možno sa v tom lese aj teraz v zime niečo nájde, ktovie? zneli jej myšlienky. Opatrne sa rozbehla do lesa, pričom rozvírila sneh na okolí- prenikal jej cez riedku srsť až ku koži, no ona sa snažila ho ignorovať. Ocitla sa na zasneženej malej lúke uprostred lesa- lúku z troch strán obkolesovali stromy a les, no o kus ďalej sa spod snehu snažili vyhrabať zvyšky trávy dve srny, očividne už aj tak vyhladnuté. Dáš to, Dest... stačí si veriť! povzbudila sa, hoci jej srdce splašene bilo. Na takýchto zvieratách to ešte nikdy neskúšala, hoci ich emócie museli byť dosť jednoduché, nezdalo sa jej, že to bude príliš ľahké. Oči uprela do očí jednej zo sŕn. Strach? Zdesenie? Únava? pýtala sa v duchu. No nakoniec sa zhlboka nadýchla a predstavila si únavu po love, po smútku. Vsugerovala srne myšlienku šťastného letného popoludnie zo slnkom, bez dravcov a tmy, s kopou smaragdovozelenej trávy. Srna sa zmätene otočila na mieste, a potom sa z ničoho nič zvalila do snehu. Tá druhá sa vydesene dala na útek. Destiny opatrne podišla k srne a oňuchala ju. Žila, no tlkot jej srdca sa pomaly spomaľoval, dych slabol. Po chvíli srna sama od seba zomrela. Toto som spravila ja? Chcela som ju uspať, nie zabiť! zdesila sa sama nad sebou. Nakoniec sa však zhlboka nadýchla a potlačila sebaľútosť. Odtrhla si kus mäsa srny a pobrala sa späť smerom k táboru.

5/10
Magicae (Sever Aralského lesa-úkryt)
Destiny ticho sedela v svojom úkryte- Magicae. Tak ako zvyčajne tu s ňou bol aj jej kolibrík Joy a tentokrát sedel na jej ucho a občas zamyslene ďobol do jej náušnice z pier gryfa. Nakoniec iba potriasla hlavou. ,,Možno by som mala trénovať-napríklad mágiu," skonštatovala. Kolibrík očividne spozornel a vzlietol do vzduchu. ,,Budeš trénovať na mne?" opýtal sa nadšene. Destiny najskôr pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Nemôžem mu predsa dovoliť aby bol znova mojím pokusným králikom! Teda... vlastne by som to mohla urobiť. Mágiu určite budem ešte niekedy potrebovať a nemám ju na akom inom trénovať, pomyslela si a nakoniec teda s povzdychom prikývla na znak súhlasu. Kolibrík vydal akýsi nadšený zvuk. ,,Ale budem sa snažiť poslať ti myšlienku, nič iné. Je to bezpečnejší spôsob a navyše som v ňom pozadu," povedala. Kolibrík pristál na kamennom výčnelku jaskyne a ona uprela pohľad na neho. ,,To som ja, Destiny. Nemusíš sa toho báť," poslala mu myšlienku. ,,Počul som ťa. Bolo to... ako keby si bola kdesi v mojom vnútri," ozval sa kolibrík mierne vystrašene. Destiny mierne apaticky prikývla. Nebola zvyknutá často používať svoju mágiu a stále jej to odčerpávalo energiu.

6/10
Magicae
,,Dobre. Teraz skúsim vytiahnuť nejaké tvoje spomienky. Neboj sa, nebude to bolieť. Iba si ich pozriem, vieš, musím trénovať aj túto časť mágie," vysvetlila mu. Kolibrík na to nijako nereagoval a tak sa znova pozrela do jeho očí. Zhlboka sa nadýchni... a vydýchni. A nádych... a výdych. Uvoľni svoju myseľ, zachovaj si chladnú hlavu. Vyprázdni ju, pomyslela si. Priam cítila ako ju pomaly opúšťajú myšlienky aj spomienky. A zrazu ich nahradili cudzie.
Bola malým vtáčaťom a sedela v hniezde. Bol však čas odletieť. Stála na kraji hniezda. Padala... a zrazu letela. V diaľke spievali neznáme vtáky svoju pieseň.
Už bola staršia, cítila, že jej let je koordinovaný a nie je to len pokus o udržanie sa vo vzduchu. V diaľke bolo niečo veľké, no ona nevedela, či je to priateľ a nepriateľ. Tá vec sa otočila a pozrela sa na ňu. A rozumela tomu, čo hovorí. Prekvapilo ju to a takmer vydesilo. No nemala sa až tak čoho báť.
Zrazu sa striedali rôzne obrazy, boli rýchle a zahmlené, len sotva ich vedela rozoznať.
A zrazu bola znova samou sebou. Ležala na studenej zemi a oči mala zatvorené. Cítila sa zle, no vládala ich otvoriť. ,,Prepáč," ozval sa odkiaľsi hlas kolibríka. ,,Nebola to tvoja chyba. To ja. Chcela som sa dostať príliš hlboko," zachripela ticho.

7/10
Magicae
,,Čo skúsime ešte? Emócie sme trénovali minule. Pokúsim sa ťa... donútiť k niečomu úplne normálnemu. Nič viac, nemusíš sa báť," povedala mu. Stále sa však tváril bojazlivo. Znova sa pokúsila dostať z hlavy všetky svoje myšlienky a emócie a sústredila sa na neho. Znova sa ocitla v jeho mysli. ,,Vyletíš k stropu a nájdeš tam jedno vhodné miesto na pristátie," prikázala mu. Cítila ako omámene súhlasil. Na chvíľu si to prešla sama z jeho pohľadu- vyletela hore a posadila sa na drobnom výčnelku. Potom opatrne opustila jeho myseľ. Joy vyzeral omámene-videla to v jeho očiach, nebol to úplne on- ale vyletel hore a pristál na určenom mieste. Až potom sa jeho zrak znova rozjasnil a uvedomil si kde je a čo robí. Nezdalo sa, že by si veľa pamätal z toho ako sa tam dostal.,,Prepáč mi to, no na niekom som to musela otestovať. Nechcela som ti ublížiť," povedala ticho a sklonila hlavu.

8/10
Magicae
V tej chvíli sa ozvalo trepotanie krídel a dnu vletela kavka Artemia ktorá pristála na kamennom výčnelku. Joy teda ani len nestihol odpovedať. Jej perie navyše pokrývala voda. Navyše krívala ešte horšie než zvyčajne. ,,Čo sa ti stalo?" opýtala sa jej Destiny a podišla k nej bližšie. ,,Môžem ti s tým trochu pomôcť, ak chceš," povedala jej a mierne sa pousmiala. Predstavila si pokoj a šťastie, v duchu tíšila jej bolesť. Predstavovala si miesto kde je dostatok koristi, nikto tam netrpí, všetci sú šťastný. Nádhernú lúku s kvetmi, les v ktorom štebotajú vtáky. A ohnisko v ktorom ticho pukoce modrý oheň pripomínajúci vodu, škvrnití vlci ticho sedia okolo neho. Najstaršia vlčica z ktorej priam srší rešpekt a úcta, sebavedomie, ticho niečo rozpráva. Iná vlčica potom ticho začne spievať, niektorí sa k nej pridajú. V ohni sa vytvárajú obrazce k príbehom ktoré rozpráva ich spev.
Destiny otvorí oči, neuvedomujúc si, že ich zatvorila. Pozrie sa na kavku. Zaspala. Ani som si neuvedomila, že používam mágiu. Očividne ju to však upokojilo. Snáď tá bolesť prestane čím skôr. Nezaslúži si trpieť, pomyslela si.

Tréning na Príbehu
9/10
Magicae-Aralský les
,,Takže ideš? Budeme trénovať aj mágiu, Alsafi hovorila, že je to niečo s ohňom alebo dymom. Ak teda chceš, tak poď, budeme trénovať tu-v Aralskom lese," povedala smerom k Mandarinovi, otočila sa a znova vošla do lesa. ,,Akio, Electra, začneme s tréningom. Stretneme sa tu, pred Magicae. Mandarino sa možno pridá tiež, asi sa ešte nerozhodol," v mysli si predstavila svoje dve vĺčatá- Electru, jej psie škvrny podobné tým jej, znaky cez oči, červené oči a dračie krídla, sebavedomú a úprimnú povahu. Priam cítila ako sa jej myšlienka pohla smerom k nej ako lúč svetla. Rovnako si pomyslela aj na Akia, jeho čierne bodky, modré oči ktoré skrvaveli pri používaní mágie, oheň ktorý vyvolal, to ako sa vždy zastával svojich sestier, jeho tvrdohlavosť a vodcovskú povahu. V jej mysli sa podobný lúč svetla pohol aj jeho smerom. Ani jeden z nich nebol ďaleko, no nemienila kričať nahlas. Trénovala a tak to nebolo až tak hrozné ako kedysi. Napriek tomu všetkému jej to však stále uberalo časť energie. ,,Začneme s mágiou," povedala smerom k Alsafi.

Tréning na Príbehu
Aralský les
,,Dá sa to pochopiť aj tak," povedala jej iba. ,,Je jedno, čo budeš robiť. Myšlienky budeš mať v hlave tak či tak, nie?" mierne sa pouškrnula.  Sústredenie preniesla na Electru a pozrela sa jej do očí. Bolo jej jasné, že dostať sa do jej mysle bude ťažšie a rovnako jej bolo jasné, že ani získať ten pomyselný kľúč nebude zložité. Každý ho má- pri niektorých sa stačí len trochu zaprieť, pri iných je potrebné zasiahnuť slabé miesto aby sa rozptýlili. Tak to bolo aj teraz. V Electrinej mysli bol zakódovaný hnev na jej otca a podobnosť s ním. Toto bol kľúč ktorý použila. Nakoniec to nebolo až tak ťažké- Electra bola vĺča ktoré ešte ani len neobjavilo svoju mágiu a ona tú svoju celkom vedela ovládať. Stačilo myslieť na Aletosa, na jeho podobnosť s najmladšou dcérou... a potom už len pocítila, že prenikla do jej mysle. Ešte stále si na to mala problém zvyknúť a vyžadovalo to dosť veľa energie. No v jej mysli bolo skoro prázdno, takže v tej chvíli zrejme nemyslela na nič. No nerobilo jej veľký problém dostať sa do jej skorších myšlienok. Ticho sa nad nimi v duchu pousmiala. Keď už raz prekonala prvú bariéru, pocítila aj zopár pocitov ktoré nedokázala úplne identifikovať- hnev, znechutenie, nenávisť voči Aletosovi. Nechcene sa dostalo aj o trochu ďalej. "Prečo moja mágia nie je prejavená?! Ja chcem tiež mágiu! " znelo v jej vlastnej mysli a pritom nie... "Ovládaj sa! Keď sa budeš ovládať, tak budeš mať aj mágiu" a znova. Bol to nepríjemný pocit, takmer ako keby sa to do nej vrývalo... " A chcem sa naučiť aj lietať. Potom budú všetci pozerať. Budem z nich najlepšia. Mama ma bude brať ako jedinečné vĺča, Alsafi ma bude obdivovať a Akio bude rád so mnou. Budem vedieť lietať a budem mať mágiu, len dúfam, že nejakú silnú... " ona sama nevedela ako ďaleko sa dostala. Bolelo to, cítila to ako fyzickú bolesť. Bola unavená... no vedela, že bude mať problém dostať sa von. Pozbierala zvyšky sústredenia a sústredila sa na Aletosa, ale aj na túžbu lietať a získať mágiu. Zdalo sa však, že to fungovať nebude. Úporne premýšľala čo iného by mohlo pomôcť. Čo takto... ja neviem... súrodenecká láska? K Akiovi? Ja tu nechcem zostať... odvrhnutá v snehu... uvažovala. Našťastie to fungovalo. Našla sa ležiac v snehu, na ľavej labe mala zopár škrabancov. Bola unavená, no dalo sa to vydržať. Trochu lapala po dychu, ale nebolo to až tak zlé, hoci ju bolela hlava. Trápilo ju čo počula v Electrinej mysli a nevedela ako sa má teraz zachovať.

Tréning výdrže 1/10
Fénixove minihory- Hora farebných myšlienok
Destiny sa rozhodla trénovať, predsa len, ako Delta by mala byť o niečo zdatnejšie než bývala ako Kappa, nie? A navyše, chcela sa zlepšiť a byť užitočná pre svoju svorku. A preto sa dnes rozhodla trénovať jednu zo svojich najmenej obľúbených vecí- výdrž. Nikdy ju nemala fyzicky nejakú extrémne dobrú čo jej občas robievalo problémy aj pri mágii a samozrejme aj pri zraneniach či dlhšom behu. A práve ten sa rozhodla dnes trénovať. Bola vo Fénixových minihorách, jednej z častí územia ktorú poznala málo. Netešila sa na tento tréning, no bol nutný. Zvládnem to, pomyslela si.
Rozbehla sa. Najskôr to bol len rýchlejší klus, no potom vyslovene bežala cez sneh najrýchlejšie ako dokázala, nedbajúc skoro na nič. Mierila k Hore farebných myšlienok a začínala byť unavená, dochádzal jej dych. No tak, ty to dokážeš! Nevzdávaj sa, dýchaj, poď, už to nie je veľa... no tak, snáď niečo zvládneš, nie si slabé vĺča a ani nedospelé vlčica! Bojuj, musíš niečo vydržať, nemôžeš sa len tak vzdať! Pomyslela si takmer bojovne. Dychčala, už skoro nevládala, no aj tak sa prinútila bežať ďalej. Nádych, výdych, nádych, výdych, nezabúdaj dýchať... pokarhala sa v myšlienkach. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla a znova... až sa dostala na Horu farebných myšlienok. Vyčerpane a dychčiac sa zvalila do snehu. No aj tak to stálo za to, pomyslela si.

//Čas, miesto a počasie bude odteraz uvedený pri každom tréningu zvlášť. Rovnako sa do tréningov časom pripojí aj Räqo.
Tréning vrodenej mágie 6/10 (pol labky už má)
Čas/Počasie: Ako na príbehu
Rieka vlčice Moon
Destiny sedela pri rieke, letné slnko jej zohrievalo kožuch. Bolo to len nedávno čo jej vĺčatá dospeli a ona si stále pamätala deň kedy sa narodili. Všetko sa raz skončí a oni sú už dospelí... čo už, musia teraz žiť svoj vlastný život aj keď to bolí, pomyslela si. Dnes ju nesprevádzalo žiadne z jej zvierat, Joya a Artemiu vlastne nevidela celkom dlho a trochu ju to znepokojovalo. No bola celkom hladná a vo vode plávala ryba. Ryby som nemala už dávno, pomyslela si a oblizla si ňufák.Alebo ju iba využijem na tréning, pomyslela si. Pohľadom našla rybu a sústredila sa na spokojnosť, priateľstvo, radosť, šťastie... jednoducho všetky dobré pocity ktoré jej napadli. Sústredila sa na svoje šťastné spomienky- na chvíle kedy sedela pri ohni s rodinou, na chvíle ktoré trávila s vĺčatami, na deň kedy sa stala Kappou a Deltou a podobne. Všetky tieto pocity poslala rybe, snažila sa ju privolať k sebe, no nefungovalo to úplne. Ryba vyzerala omámene a chvíľu plávala smerom k Destiny, no potom sa pravdepodobne spamätala a odplávala preč. Destiny to odčerpalo energiu, no aj tak to možno stálo za to. ,,Nabudúce sa musíš viac snažiť," skonštatoval jej patrón.

Tréning vrodenej mágie 7/10
Čas/Počasie: Ako na príbehu
Veľké trávnaté planiny
Od jej posledného tréningu mágie už uplynulo trochu času a ona sa odhodlala, že tentokrát sa jej to jednoducho musí podariť. Nebudem sa vzdávať len preto, že minule to nevyšlo, pomyslela si. A s kým tu chceš trénovať? Tie svoje otravné vtáky tu nemáš, ozval sa trochu uštipačne Amon. Neboj sa, mám dokonalý plán, odpovedala mu. Plánovala nájsť nejaké zviera a vyskúšať svoju mágiu na ňom. Chvíľu teda len tak kráčala, snažiac sa nájsť nejakú živú bytosť, či už vlka alebo zver, no nenachádzala nič. Už to začínala vzdávať keď zacítila pach. Bol jej povedomý, pripomínal jej miesto v ktorom žili ľudia a jej matka. To je mačka, poučil ju jej patrón dôležito. Potichu sa začala zakrádať smerom za pachom. Nakoniec uvidela mačku, ktorá ju však pravdepodobne spozorovala. ,,Stoj!" poslala mačke myšlienku, no tá na to pravdepodobne nedbala. Musíš sa viac snažiť a chytiť si ju, možno získaš aj nejakú fyzickú kondičku, znova sa ozval Amon. Destiny nemala čas mu odpovedať a ak by ho aj mala, nechcelo by sa jej hádať sa s ním. Mačka bola rýchla a šikovná, rýchlo sa jej vyhýbala a strácala z dohľadu, no Destiny ju predsa len po chvíli trochu dobehla. Bola však zadýchaná a musela sa na chvíľu zastaviť. Toto nemá význam, musím použiť mágiu, pomyslela si. Sústredila sa na pokoj a ospalosť, na spánok a únavu. Mačka sa zastavila, očividne čakajúca kým sa za ňou znova pustí. Bolo to takmer mačiatko, možno sa chcelo len hrať. Destiny zabodla pohľad do jej očí a preniesla na ňu tie emócie. Mačka chvíľu vyzerala zmätene, no potom si spokojne ľahla a pravdepodobne zaspala. Destiny potichu podišla k nej a pousmiala sa. Vydarilo sa jej to. Len spi, snáď máš niekde matku, maličká, pomyslela si. To nebolo zlé, ocenil jej snahu patrón. Destiny sa o to spokojnejšia pobrala preč.

Tréning vrodenej mágie 8/10
Čas/Počasie: Ako na Príbehu
Levie hory
Bol čas na nový tréning, aspoň tak usúdila Destiny. Na rozdiel od jej posledného tréningu, Artemia a Joy leteli neďaleko nej. Spoločne sa ocitli v Levích horách, jednom z miest na území svorky ktoré Destiny nepoznala úplne dokonale. Iba tušila, že tam pravdepodobne žijú levy, vzhľadom na ich názov. Možno to nebol dobrý nápad. Ak by sa ma pokúsil napadnúť lev, určite by to nedopadlo dobre. A trénovať mágiu na mačkovitých šelmách ktoré ma môžu roztrhať, vážne dokonalý nápad, gratulujem si, pomyslela si trochu mrzuto. Ak by sa ťa pokúsili zabiť, máš mňa, odpovedal jej patrón. Už vidím ako ma zachraňuje hlas, odsekla mu. Skutočne nemala dobrú náladu.,,Artemia, Joy, mohli by ste zájsť ďalej a zistiť či sú tam levy, prosím?" požiadala ich. Obaja vtáci odleteli smerom k horám. Destiny zastala a čakala kým sa vrátia. O chvíľu sa vrátili a pristáli pri nej. ,,Je tam menšia tlupa levov," oznámila jej Artemia. ,,Ja by som sa s nimi nezahrával, no ak chceš trénovať, musíš čakať kým sa jeden rozhodne ísť napiť k vode alebo niečo také," dodal Joy. Destiny sa zamyslela. ,,Dobre, budem teraz chvíľu trénovať s vami a potom sa uvidí," rozhodla sa nakoniec. Emócie pre Joya, myšlienky pre Artemiu, pomyslela si. Pohľad najskôr uprela na Joya. Najskôr sa rozhodla zistiť aké pocity cíti teraz. Pokoj, spokojnosť a šťastie. Nepokoj, neistota a smútok, uvažovala. Len málokedy priala niekomu niečo zlé no toto bol tréning. Váhala. Vedela však, že účinky po chvíli zmiznú a tak sa sústredila na nepokoj, neistotu a smútok. Presne tie isté emócie cítila keď čakala na Aletosa v tábore a neprichádzal, v dobe keď sa zobudila tehotná a nevedela čo sa s ňou stane. Potom ich preniesla na kolibríka. Podarilo sa, no nepáčilo sa jej to. ,,Nemám rád keď to robíš," povedal ticho Joy krátko po tom ako ho mágia opustila. ,,Je mi to ľúto, ale musím nejako trénovať. Teraz ty, Artemia. S tebou skúsim myšlienkovú časť, dobre?" prihovorila sa kavke. ,,Fajn," povedala iba. Destiny sa rozhodla poslať jej myšlienku a vytiahnuť z nej nejakú príjemnú spomienku. ,,Neboj sa, bude to iba tréning. Teraz ti na chvíľu vyvolám nejakú spomienku, takže sa na nejakú príjemnú sústreď," poslala Artemii myšlienku. Sústredila sa, pohľad zabodla do očí vtáka. Zrazu si uvedomila, že čítať spomienky pre ňu teraz nie je až tak ťažké, keďže sa Artemia na jednu z nich sústredila.
Zrazu bola vtáčaťom ktoré sa prvýkrát chystalo vyletieť z hniezda. Trochu sa bála. Roztiahla krídla, odrazila sa a... padala. Strach v nej mocnel, zdesene mávala krídlami. Až po chvíli začala naberať výšku. Uľavilo sa jej. Hrdo pristála na konári stromu.
Spomienka sa skončila a ona bola znovu sama sebou. Prekvapene sa otriasla, snažiac sa dostať zo seba ten divný pocit.

Tréning na Príbehu 9/10
Tábor
Zo zamyslenia ju vytrhlo až drgnutie do boku. Prekvapene zažmurkala a už sa chcela na dotyčného osopiť kým si stihla uvedomiť, že je to Akio a očividne ju práve niekomu predstavil. „Teší ma, Traure. Ako už Akio pravdepodobne povedal, som Destiny a som tunajšia Delta," povedala nakoniec a vrhla na syna napoly vyčítavý napoly vďačný pohľad. Keďže bola ponorená do svojich myšlienok a pozerala sa Akiovi do očí, nebolo pre ňu ťažké zistiť tie jeho. Nijako na to nezareagovala, maximálne tak tým, že na chvíľu prestala vrtieť chvostom. Pohľad preniesla na psa a na chvíľu sa mu pozrela do očí. To stačilo na to aby vytušila aj jeho myšlienky. Trochu ju z toho všetkého začínala bolieť hlava, no potrebovala aj trénovať. „Rodinu si nevyberáme, no do rodiny patria aj priatelia a svorka," povedala ticho smerom k Trauremu. Inak nedala poznať, že čítala jeho myšlienky- no mohol to vycítiť- zvyčajne si nedávala až taký pozor či ju niekto sleduje keď mu číta myšlienky.

Tréning vrodenej mágie 10/10
Lunina lúka
Ako na Príbehu
Destiny sedela na Luninej lúke a hľadela kamsi do prázdna. Bola jeseň, jej najobľúbenejšie obdobie roka. Milovala farebné padajúce lístie a ani dážď jej až tak veľmi nevadil ak ho mohla tráviť v Magicae, svojom úkryte. Uvažovala, no vytrhol ju hlas. ,,Destiny!" volal hlas a ona v ňom spoznala kolibríka Joya. Znel naliehavo, trochu vystrašene. Pristál, tak ako zvyčajne na jej hlave, no za to obdobie čo ho spoznala si na to zvykla. ,,Stalo sa niečo, Joy?" opýtala sa ho ticho. ,,Artemia je zranená, teda, myslím. Videl som ju... nevyzerá dobre," povedal trochu ustarostene. ,,Vieš kde je? Vedel by si ma tam zaviesť?" povedala rýchlo a okamžite vstala. ,,M-možno," povedal váhavo kolibrík. ,,Idem," zamumlala. Kolibrík vyletel do vzduchu, no vzhľadom na jeho veľkosť by mala pravdepodobne problém ho sledovať.,,Počkaj, stoj! Viem využiť mágiu tak aby som ťa vedela sledovať," navrhla po chvíli. Zastavila sa a privrela oči. Bola to už istá doba čo skúšala niečo takéto. Sústredila sa na myšlienky a na Joya, snažila sa zistiť kde je podľa jeho mysle no zároveň do nej nevstúpiť. Trvalo chvíľu kým sa jej to podarilo. Vďaka svojej mágii zacítila až dve mysle- kolibríka a kdesi v diaľke iného vtáka, avšak poznala aj toho, bola to totiž Artemia. Po chvíli prestala používať mágiu, pretože teraz vedela kde je. A tušila aj to, že na tom asi nie je veľmi dobre. Rozbehla sa smerom za ňou, Joy ju nasledoval vo vzduchu. Napriek tomu, že nebežala až tak dlho, trochu sa zadýchala. Artemia ležala na zemi, jedno krídlo mala trochu pokrútené. Podišla k nej. ,,Asi to bude zlomené. No, s tým veľa neurobím," zamumlala skôr sama pre seba. Možno mám pár byliniek, no asi nie dosť veľa na niečo takéto, pomyslela si. Jej doteraz neviditeľná brašna sa zviditeľnila a ona z nej vytiahla pár byliniek. ,,Takže pre začiatok ti stlmím bolesť. Potom môžem skúsiť týchto pár byliniek. Najviac by ti asi pomohla masť, no na tú by som ešte potrebovala pár vecí a Joy by to nezvládol priniesť. Hm. Suchá bylinka ti asi veľmi nepomôže a na kosti až taký odborník nie som. Takže bylinky my asi budú zbytočné," skonštatuje a potom trochu sklamane vráti bylinky do brašne. Potom pohľad prenesie na zranenú kavku. Fajn, sústreď sa! Pokoj, energia, sila, potlačenie bolesti. Celkom zložitá kombinácia, no často užitočná, zauvažovala a potom privrela oči. Sústredila sa na spomínané emócie- pokoj, energiu, silu, potlačenie bolesti a prenášala ich na Artemiu. Tá sa postupne upokojila. ,,Dobre. Poď, nejako ťa odnesiem do Magicae, potrebuješ oddych," povedala jej o niečo tichšie. Bolela ju hlava a už teraz minula dosť energie na využívanie mágie. ,,D-dokážem sa nejako dostať na tvoju labu, bude t-to tak jednoduchšie," ozvala sa slabo Artemia. Destiny sa opatrne sklonila a neisto k nej načiahla jednu labu. Artemia sa nejako pozviechala a vyliezla na jej labu ktorú Destiny následne zdvihla tak, že Artemia teraz mohla sedieť na jej "pleci". Opatrne sa klusom pobrala preč. ,,Aj keď to tak nevyzerá, ja by som to nazval tréningom mágie. A to si ju asi vždy nemala rada, že?" ozval sa Amon.

Tréning rýchlosti 1/10
Čas/Počasie: Ráno/ Ako na Príbehu
Veľké trávnaté planiny
Bolo možno len pár hodín po tom ako vyšlo slnko na oblohu. Destiny ktorú dnes nesprevádzal ani jeden z jej zvieracích priateľov sa však už napriek tomu rozhodla, že si precvičí svoje schopnosti. Mágie sa už natrénovala celkom dosť a samozrejme, čo by nebolo vhodné trénovať viac než jednu zo svojich slabších stránok? Destiny nikdy nebola dobrá bežkyňa, vždy sa po chvíli zadýchala. Ešte aj sily a výdrže mala viac ako rýchlosti. A to ju, samozrejme, občas obmedzovalo. No tak, dokážeš to! Nie je to až tak strašné. Veď koľkokrát si už bežala? Musíš iba trénovať, iba cvičiť aj keď to nemáš rada. Veď ak by každý robil iba to čo má rád, ako by to vyzeralo? Musíš sa premôcť a pôjde to, povzbudzovala sa. Pripravila sa na beh, pohľad uprela dopredu pred seba. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. A potom sa rozbehla. Nebežala práve najrýchlejšie, pre niekoho by snáď nebola ani súperom. Bežala a bežala, dych sa jej krátil a vedela, že už dlho bežať nevydrží. Spomalila až sa nakoniec úplne zastavila. Tak ako zvyčajne, lapala po dychu a ak by to bolo viditeľné a nemala by na tvári srsť, možno by očervenela. Nádych, výdych, nádych a výdych. Ešte raz a raz. Musí to ísť. Nevzdám sa, zaťala sa tvrdohlavo. Možno jej predsa len tá vlastnosť bola na niečo dobrá. Rozbehla sa znova, možno o niečo pomalšie, ale aj tak. Prebehla ďalší úsek, odhodlaná nevzdať sa. Potom sa znova zastavila aby chytila dych. Na prvý pokus to asi nebolo až tak zlé. Keby som tak mala krídla ako Lucas alebo partner Hope! Všetko by bolo jednoduchšie. No čo už, som odkázaná na beh a chôdzu po zemi. Aj to však má iste svoje výhody, pomyslela si.

Smer rieka Wolf-Rieka Wolf-smerom k Neyewu
Tréning mágie 1/10
Na Príbehu
Avšak, náskok jej nevydržal dlho. Kleeia ju rýchlo dohonila, veď samozrejme, jej mágia jej to umožňovala. ,,S tvojou mágiou to nie je fér," posťažovala si veselo. Rovnako ako Kleeia, aj ona si všimla vodu. Krídla si pritisla k telu a strmhlavo sa vrhla za sestrou nadol, no asi meter či dva pred pádom ich roztiahla do plnej veľkosti. Pristála neďaleko nej. ,,Rieka, to vyzerá fajn. Myslím, že by sme tu mohli zostať na noc, čo myslíš? Ráno by sme mohli niečo uloviť. Možno hlodavce. Alebo zajaca," navrhla sestre už o kúsoček vážnejšie. Bola noc. Na chvíľu privrela oči a sústredila sa na svoju mágiu. Po chvíli sa jej podarilo vytvoriť drobné množstvo vody. Sústredením ho dokázala rozžiariť o trochu viac než zvyčajne, no napriek tomu toho neosvetľovalo veľa. Cítila, že sa jej dýcha o čosi horšie. To bola daň jej mágie- nikdy jej neodčerpávala veľa energie, no zhoršovala jej astmu. Znaky na jej tele zmenili farbu na zlatú, no voda mala zelený nádych. ,,Poď," kývla smerom k sestre. Vedela, že udržať vodný výtvor bude o čosi ťažšie. Nakoniec sa dostala až k rieke. No na tomto mieste nebola vhodná na prebrodenie či preplávanie. Znova rozprestrela krídla. Tlmene sa rozkašľala. Vodná guľôčka v tej chvíli zmizla. Mávnutím krídel sa znova dostala do vzduchu a potom pristála na druhom brehu, čakajúc na Kleeiu. Uvažovala, či by sa nemala znova pokúsiť o vyvolanie mágie.

Rieka Wolf
Tréning mágie 2/10
Slnko už bolo dávno na oblohe keď sa Tessa rozhodla zopakovať tréning mágie. Zvyčajne nebývala veľmi trpezlivá, práve naopak, no ak sa pre niečo rozhodla, dokázala byť veľmi vytrvalá. A tak tomu bolo aj čo sa týkalo jej mágie. Tvrdohlavo ju trénovala zas a znova v snahe dosiahnuť čo najlepší výkon, hoci to nebolo veľmi pravdepodobné. Hoci jej mágia od začiatku nikdy neuberala priveľa energie, vytrvalo zhoršovala jej astmu. Navyše v nej nikdy nenašla nič užitočné- trblietavá voda! Na čo by komu bolo niečo také? No aj tak vedela, že v tom určite niečo musí byť a tak ju s nádejou trénovala znova a znova, čo sa rozhodla urobiť aj tentokrát. Pokojne sa posadila, chvost si obmotala okolo láb. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Privrela oči. Sústredila sa na vodu. Na šum vody tečúcej v riekach a potokoch, vytvárajúcej veselé vodopády a kaskády. Na jemnosť ranných dažďov ktoré sú skôr len jemnými kvapkami. Na vytrvalosť dažďa za jesennej noci. Na nečakanú prudkosť letných búrok, dusný vzduch a chladivú vodu prinášajúcu úľavu suchým lúkam. Sústredila sa na vodu až kým v ušiach nepočula jej žblnkot a pred očami nemala všetky odtiene modrej. Sústredila sa na to aby ju zavolala k sebe. Potom pootvorila oči. Podarilo sa jej vytvoriť kvapku o čosi väčšiu než tú ktorú dokázala vytvoriť zvyčajne. Opatrne ju zdvihla do vzduchu a rozdelila na dve menšie. Cítila, že sa jej dýcha o čosi menej ľahšie než pred chvíľou, no snažila sa to ignorovať. Donútila ich rozžiariť sa o čosi viac. A viac. Žiarili. Boli zelené s miernym nádychom fialovej a nakoniec aj žltej. Ich farba sa menila podľa jej nálady, zatiaľ čo jej znaky sa zmenili na zlatisté. Cítila, že jej dych slabne. Naposledy ich rozžiarila najviac ako dokázala a potom, keď jej už oči takmer slzili od snahy zastaviť kašeľ sa vyparili ako keby nikdy neexistovali. Rozkašľala sa.

Tréning mágie 3/10
Neyew
Na les padala noc. Prešiel ďalší deň ktorý strávila na tomto území a ona sa tu necítila o nič viac ako doma. Potichu odišla od spiacej sestry a zamierila späť k rieke. Pri vode zastala. Započúvala sa do zvukov ktoré vydávala voda- žblnkotania, čľapotania... pohľadom sledovala prúd vody, vlnky tvoriace jeden ucelený celok mieriaci jedným a tým istým smerom. Voda ju vždy fascinovala, čo nebolo nič nezvyčajné vzhľadom na jej rod a mágiu ktorá bola kombináciou jej dvoch rodín rovnako ako samotná- polovičný pes a polovičný vlk, napoly potomok démonov ktorý nezdedil ich krv, napoly potomok vládcov vzdialeného územia a dedič ktorý sa ho vzdal. Nikdy netúžila po osude ktorý jej bol pridelený snáď už pri narodení. Stať sa vládkyňou, vodkyňou, chladnou a kamennou, múdrou a vznešenou. Samozrejme, možno v nej bola aj časť týchto vlastností, no bola predovšetkým vĺča. Vĺča ktoré práve zažívalo jedno z najväčších dobrodružstiev v živote. Znova sa sústredila na svoju mágiu- pri vode to bolo omnoho ľahšie. Cítila sa lepšie než pred chvíľou. Vo vzduchu pred ňou sa objavila celkom veľká kvapka žiarivej vody, mierne svetielkovala v tme. Natiahla ju a zväčšila, potom naopak zmenšila. Sústredila sa na svetlo- hrejivú žiaru slnka a studené, vzdialené a pritom akýmsi spôsobom nádherné svetlo hviezd a mesiaca. Voda začala žiariť o niečo silnejšie. Rozkašľala sa. Nechcela to prehnať tak ako minule a tak mágiu zrušila.

Comtessa Aqua
Južný tábor
Tréning mágie 4/10
Hexy sa zase pobrala preč a zobrala si plášť. Tessa sa mierne otriasla, plášť ju aspoň trochu bránil pred zimou, pred ktorou teraz ostala nechránená. Bola zima, hoci v tábore veľa snehu nebolo. Uvažovala, či bude lepšie počkať alebo ísť pomôcť odstrániť zbytky po búrke. Nakoniec sa rozhodla zostať ešte chvíľu tam. Možno by som si mohla skúsiť potrénovať mágiu, už som to dlhšie neskúšala, pomyslela si. Nebolo ťažké sústrediť sa na vodu, keď bol na okolí sneh- predsa len, aj ten bol vodou a jej mágii až tak nezáležalo na skupenstve, stačil fakt, že niekde na okolí sa nachádzala voda. S nádychom a výdychom, ktorý vytvoril chumáčik pary sa stali jej znaky zlatými, čo odjakživa signalizovalo, že práve používa svoju mágiu. Predstavovala si vodu, pramienky vody, jemný a žiarivý sneh, zmrznutý ľad. Pokúšala sa predstaviť si kvapku vody, s ktorou by už dokázala pracovať. Vo vzduchu, približne vo výške jej očí sa zrazu čosi zalesklo, sotva badateľne, len na sekundu, dve. Nesústredím sa dostatočne, pomyslela si. Snažila sa teda sústrediť viac, predstavovala si všetku vodu ktorú kedy videla- vodopády a rieky, jazerá a kopy snehu, ľad a more. Nevnímala snáď nič iné, len vodu... a tentokrát sa jej to podarilo. Vo vzduchu pred ňou sa objavila kvapka vody. Vyzerala takmer obyčajne, avšak, žiarila miernym tyrkysovo-zeleným svetlom. Bola na seba hrdá. Opatrne kvapku natiahla a potom sa pokúsila vyvolať ďalšiu. Už dlhšiu dobu neskúšala vyvolať viac len jednu a predsa len to chcela skúsiť. Podarilo sa jej to- teraz vo vzduchu pred ňou tancovali dve kvapky. Nasmerovala ich k sebe, až sa spojili do jednej väčšej a tú nakoniec nechala zmiznúť, keď v hrdle pocítila známe škrabanie a začalo sa jej ťažšie dýchať. Teraz by som sa už mala pobrať za Hexy,pomyslela si.