(Kay a jeho postavy) > Tréning plodí ovocie

(LVL 1) Tréning vrodenej mágie 1/10
Jazero Kappa

Bol som hrdý na to, že sa mi podarilo naučiť prvú zostavu aneb prvú techniku, ktorú by som mohol použiť v boji. Len, je problém to, že musím viacej cvičiť ináč by som padol skorej ako by som vôbec v tom boji začal. Keď sa pozriem na oblohu, bolo vidieť, že už bola tuhá zima, jazero je zamrznuté, čože ma to nútilo cvičiť s ľadom. Toto bolo niečo iné, voda je tekuté a ľad pevné, že by mi to šlo ľahšie? Pohybovať s pevným blokom alebo so stále sa pohybujúcou masou vody.. Áno, je rozhodnuté.
Prejdem pár krokov až stojím na ľade, radne to podo mnou kĺzalo, takže som sa musel posadiť. Pozorujem ľad a sústredím sa na neho, vidím ako sú molekuly vody pevne pospájané, ináč ako u vode, čo bolo lepšie. Takto som ich mohol narušiť a roztrhnúť. Ozvalo sa, PRASK. Áno, prásk, ľad sa predo mnou popraskal a rozlomil na kusy.

(LVL 1) Tréning vrodenej mágie 2/10
Jazero Kappa


Zvládol som predo mnou rozpoliť ľad. Zvládnem toho viacej? Čo všetko asi dokážem s mojími schopnosťami, hm.. Niekoľko krát za sebou žmurknem až švihnem chvostom a opäť sa začnem sústreďovať na ľad, pardon. Na vodu, áno na vodu, ktorá sa odhalila v momente, kedy sa ľad rozpolil. Chcel som ho obnoviť a vytvoriť opäť ľadovú pokrývku jazera. Po nejakej dobe sústredenia som sa nadýchol a nakoniec jemne vydýchol, čo mi od čumáka išieľ malý, šedý mráčik.
Posuniem tlapkou a na vode sa začala tvoriť jemná vrstva ľadu, ktorá hrúbla. Neprestával som s koncentráciou a pokračoval som ďalej a ďalej až sa to stalo. Miesto, ktoré bolo pred chvíľou bez ľadu sa nakoniec zmenil v ľad, taký ako predtým, no skúšať jeho silu ma udržať som si netrúfal, ešte by som skončil v ľadovej vode bez možnosti sa dostať na hladinu.

Tréning výdrže 1/10
Jazero Kappa --> Zrkadlové jazero (Kirigakure)
Pozorujem ako sa ten ľad znova obnovil. Pousmial som sa, no v tom momente som sa rozbehol a rozhodol som sa vrátiť späť do svojej domovskej svorky. Bol som tu dlho, ešte by ma zháňali. Nemôžem tomu uveriť.. ako to, že sa to stalo.. Pomyslím si na situáciu, ktorá sa akutálne konala v našej svorke. S povzdychom som neprestával utekať. Musel som sa stať silnejším, rýchlejším, huževnatejším. Nemôžem prehrať ešte než stihnem udeliť prvú ranu. Ten.. Varox. Nechápem ako, ale cítim k nemu odpor. Zosílim, áno. Neprestávam. Tlapy mi narážali do snehu od ktorého som sa odrážal. Cítil som, ako všetky moje svaly pracovali ako o závod.
Začínam pociťovať únavu. To som tak slabý? Prekvapene si poviem a pokračujem ďalej, ďalej a ďalej. Prebehol som okolo nejakého stromu, skaly, jazierka až som sa ocitol v mieste mojej cesty, pri ďalšom zamrznutom jazere. Tady budem cvičiť. Pomyslím si a lapím po dechu. Dal som do toho všetkého, všetku moju výdrž. Keď budem uhýbať útokom a rozdávať tie moje.. musím vydržať čo najdhlšie.

Tréning výdrže
Zrkadlové jazero
Dostihol ma stav lenivosti. Nechcel som sa paplať s mágiou, teraz by som mohol pro zmenu vyskúšať aj niečo iné. Žeby som si dal pár kolečiek okolo jazera? Zaškodilo by mi to, asi nie.. Aj tak, potrebujem vydržať, keď sa budem vyhýbať útokom a zároveň na Molly posielať vodu.. S pomyslením som sa postavíl a dal sa do behu. Bolo to ťažšie, keďže tu všade na okolo bol sneh, no nijak ma to netrápilo. Pridal som na rýchlosti a zistil som, že som sa ocitol v štvrtine obvodu jazera, no pokračoval som ďalej. Neprestnem, pokiaľ to jazero neobehnem aspoň desať krát! Povzbudím sa a dám sa ešte do rýchlejšieho behu.
Takto som ubehol celý obvod jazera, na chvíľu spomalím aby som pobral dych a opäť sa dám do behu. Teraz som cítil ako sa mi svaly napínajú a začínajú nepríjemne páliť, zastavovalo ma to? Nie, samozrejme, že nie. Pokračoval som v onom behu, pracoval som na tom aby som vydržal čo najviac. Tri kolá, päť, desať, pätnásť, v skutku som toho obehol viacej ako som chcel a spokojne som padol do snehu a začal z hlboka dýchať. "U drakov.." zapištím a lapím po dychu.

//tréning z príbehu

//* preskočený 1 level z dôvodu získania tlapičky z Adventného kalendára

//tréning na príbehu

Tréning lezenia po stromov - tréning výdrže
"Snáď, keď teda z Kirigakure neodídem.." prehovorím ticho, pritom som jedným skokom vyskočil a ľadovými pazúrmi sa zaboril do kôry stromu. Držal som, ľahko som stúpal hore. "Toto nie je mágia dedo. Je to štýl života.." zasmejem sa na zelenáča, ktorý práve spadol na zadok. Ale zdá sa, že sa tomu nebránil a opäť sa o to pokúšal. Ja som zatiaľ pomaly stúpal na hor. Nechcem byť obyčajný, radový vlk. Chcem toho v živote viac dokázať.. chcem byť asassín, špech.. toto je moje poslanie. Preto, tieto veci musím vedieť na jednotku.. Povzbudím sa v hlave, pritom som sa zadnými nohami odrazil, prednou labou som sa zaboril do kôry, pritom druhou sa zachytil o konár stromu.
Zadními som sa opäť odrazil a jedným hopom, som sa ocitol na konári stromu. "Úprimne dedo, toto ma nikdy nenapadlo.. ale uznám jedno, je to zložité a zároveň ľahké.." zasmejem sa počas toho som však lapal po dychu. Bol to riadny adrenalín, neviem čo by sa stalo s mojím telom, keby som teraz z takej výšky padol.

//z jednej SH