(Kay a jeho postavy) > Tréning plodí ovocie

Tréning výdrže 1./ Zrkadlové jazero -> Údolie mlh
"Čo teraz?" s pomyslením sa obzriem okolo seba. Vodu som už nepotreboval trénovať, mám pocit, akoby som jej vládol perfektne. Samozrejme, neplánoval som polavovať na tréningu. Žiadnom. Málo toho vydržím.. stále, sakra! Zavrčím, pritom sa rozbehnem. Nemienil som tomu tak nechať, utekal som ako som mohol. Nebudem radový vlk.. nie, nebudem! Opakoval som si v hlave, pritom som skutočne utekal čím ďalej tým rýchlejšie. Nemienil som spomaliť, nemienil som odpadnúť od vyčerpania. Nie. Tak to nebude, keby som sa v boji stretol s vlkom, zvíťazím! Áno! Pocítil som, ako sa mi napínajú svaly, sneh sa odrážal od zadných labiek a utekal čím ďalej tým ďalej. Až som konečne dobehol, zrejme do môjho ďalšieho pôsobiska, ktoré bude slúžiť na môj tréning.

Tréning výdrže 2. / Zo Súkromnej hry


Nenapadalo mi nič, čo by sme mohli v tejto situácii robiť. Predsa, bolo správne, nechať rozhodnúť dedečka. Nuž, som zvedaví.. a? Nadvihnem obočie, keď ma chytil labú a povedal to slovo. Baba. Spomenul a na to sa rozbehol. Už od pohľadu som si všimol, aj keď bol starý tak bol rýchlejší. S povzdychom sa rozbehnem za ním. Samozrejme utekal som rovnako ako do teraz iba som sa snažil udržať svoju rýchlosť. Zabral som na výdrži. Rovnako ako on, tak aj ja som preskakoval rôzne prekážky, ktoré sa objavovali v našej ceste. "Hoy! Mate!" vyšteknem, pritom zaberem viacej, cítil som ako sa mi napínajú svaly. To ma však, bohužiaľ netrápilo ani neunavovalo. Teda, zatiaľ nie. Sústredil som sa na to, aby som vydržal a predal mu tú babu. To mi prišlo na um. Nebude to také ľahké, uškrniem sa. "Kirigakure," prehovorím a okolie okolo Dina zahalila hmla. Na to, som do tej hmly vbehol a jedným skokom sa ocitol vedľa neho. "Máš babu," zazubím sa, aj keď to teraz nemohol vidieť. Mohol ucítiť náraz mojej tlapky na jeho telo a na to sa rozbehnem do lesa Kirigakurských sŕn, ktoré boli očividne blízko nás.

Tréning výdrže 3. / Tábor (Príbeh)
Bolo neskutočne ťažké sa udržať na nohách a zároveň uprieť pozornosť na Vodný vŕtak, ktorý mal rozomlieť lebku démona skrz na skrz. Na to som započul hlasy dvoch najbližších vlčích - Hexy a Hilary. "Hexy.." poviem potichu, pritom mi dúhovky začali žiariť, to znamenalo, že som do svojho útoku dával veškerú svoju fyzickú a magickú silu. "Jo, som.. a ty? Nejsi zranená?" poviem jej. "Neboj sestričko, toho odhodenie nebolo nič," zazubím sa na ňu ako za mojej vlčacej éry. Aj keď, skutočnosť bola iná, cítil som bolesť ako mi pulzovala v tele, a ako som spomenul, sotva som sa udržal na nohách. Jeho slabinou je vodná mágia.. Pošlem myšlienku všetkým vlkom v tábore. Dúfam.. tento krát som si pomyslel pre seba. No, udržiaval som svoj útok voči démonovi.

Tréning inteligencie 1., Jazero Kappa
Mala som pred sebou desať rôznych kovov, ktoré som dokázala vytvoriť. Ležala som a sledovala prvý z desiatich. Hm, síce dobre ovládam svoju mágiu, no mala by som aj vedieť viacej o tom, čo ovládam.. že? Pomyslím si. Učila som sa šerm, no to proste nestačí. Dobre, prvé čo tu máme je toto.. 
Pritiahnem si labou prvý kov, ktorý mal niečo ako striebornú farbu a na dotyk bol mäkký. Pre mňa aspoň, keby to chytil iný vlk, nič by nepoznal - no ja áno. "Toto musí byť.. hmm, obyčajné železo.." poviem si pre seba. Obzerám si ho, skúmam, čuchám k nemu, oblíznem ho jazykom. "Jaj, tak toto cítim v iných vlkoch - to znamená, že sa miniaturne kúsky nachádzajú v každom z nás.. hehe a ja mám celú kocku pre seba.." s úškrom železo ohnem. Dalo by sa z toho robiť hoci-čo, no na obranu by som ho nepoužila. Je strašne krehký a k tomu.. spozorniem keď uvidím niečo hnedej farby. K tomu je tam tá hrdza.. prečo? Hmm, čuchám, že vo vzduchu je vlhkosť a k tomu.. jasné, chápem.. keď sa sústredím na to železo už viem prečo je tam tá hrdza.. preto je to na nič - použiť toto k obrane, asi dlho nevydržím.. 

Tréning inteligencie 2. Jazero Kappa ->Hranice
Nakoniec som sa prestala zaujímať o tie kovy. Jednoducho som ich zjedla a vyskočila na nohy. Síce mi chutia, no nezásitia ma.. čo je škoda. Mohla by som si niečo uloviť, he he.. S touto myšlienkou sa rozbehnem priamo k hraniciam s nádejou že si niečo nájdem. Po pol hodine rýchlej chôdze som spatrila zajaca. Bol malý, sám, bezbranný. To bude ľahké.. Myknem ramenami a rozbehnem sa priamo za ním. Nie, ľahké to nebolo. Áno, bola som rýchla - no on bol rýchlejší. Trvalo mi než som zrovanla rýchlosť, ale chcelo to plán! Áno! Plán! Pred nami boli nory, boli malé aby som sa do nich vmestila, no mohla som ich využiť dokonalo. 
Poriadne zrýchlim a vyskočím na kameň a pomocou mágie vytvorím tič, ktorú hodím vľavo od zajaca, čím som ho prinútila zabočiť v pravo. V behol do jednej z nôr. Výborne.. Pomyslím si, keď zoskočím z kameňa a zájdem k diere. Už idem! Zazubím sa, pretože som vytvorila niečo ako drát, ktorý sa plazil dnu do diere a vyhľadával môj obed. Po tom čo ho našiel, sa obmotal okolo jeho tela a ja som ho vytiahla von. Hold, začala som jesť.

Tréning rýchlosti 1., Hranice SSF 
Spokojne som si kráčal po hraniciach. Mal som ešte času dosť - post vo svorke mohol počakť. Teraz som sa hlavne chcel zamerať na moje nedostatky. Chytrí som síce bol, no veci ako výdrž, sila či obyčajná rýchlosť mi schádzali. No nič, rozbehol som sa. Strážil som si svoju rýchlosť, ktorá bola už teraz tak slabá. Zdá sa, že sa mi chcel pomôcť nejaký vták, ktorý predo mnou letel. Nechápem, však ho nelovím. Pomyslím si, no využil som to ako ciel. Udržiaval som rýchlosť a snažil sa pridať. Prinútiť laby aby utekali rýchlejšie ako do teraz - musel som sa stať silným vlkom ako duševne tak aj psychicky.

Tréning rýchlosti 2., Severné hranice svorky
Nezdalo sa mi, že by som spomaľoval. Nie, rozhodol som sa pokračovať ďalej v behu. Nie, kvôli výdrži, ale kvôli tomu, že mi ten vták proste ulietaval. Nie, budem rýchli! Prehlásim a tak aj spravím. Naberiem na rýchlosti a vskuku letu, sa mi začali napínať svaly a ja som cítil, že som bol o niečo rýchlejší. Áno, musel som byť. Keď chcem byť prospešný svorke, musím zrýchliť. Pokračoval som v behu ďalej, no musel som vydržať.

Tréning inteligencie 3., Hranice
Stala som sa učňom hraničiarov, po fyzickej stránke som mohla usúdiť, že som bola dobrá - no vedomosti mi unikali. Aby som strážila hranice, musím vedieť, čo sa za nimi schováva. Kedysi boli štyri svorky. Strieborný fénix, Kirigakure, Ishimura a Zeiss. Spomeniem si, pritom som si na zem, kovovou ihlicou nakreslila štyri štvorce, každý označený unikátnym znakom. Ishimura padla.. ich územie získalo Zeiss.. Nakreslím čiaru, Zeisského štvorčeka ako vniklo do štvorčeka Ishimurského, preškrla som ho. A Kirigakure sa spojila s fénixom a vznikla nová svorka.. Nakreslím opäť ďalšiu čiarku. Dva štvorčeky spojím krúžkom. To tu máme dve svorky, dve mocnosti, dve takzvané armády.. hmm.. Pomyslím si. Aká by bola vhodná možnosť ustrážiť hranice smerujúce k Zeiss? Pomyslím si, pritom si nakreslím na zem rádoby mapu hraníc. Tu by mohol byť jeden hraničiar, tu druhý.. kreslím značky ´x´. Pritom by sa striedali po zmenách, áno.. tak nejak by to mohlo byť.. Usúdim.

Tréning Inteligencie 4.
Po jeho prikývnutí som nabila sebavedomie. Vykročila som správnou packou, aby som sa naučil šermiarskému úmeniu vo vlčom štýle - nevedela som, ako to robia tí dvojnohý - že by tak podobne? Neviem, teraz som to nemohla riešiť, pretože otec v tom bol vskutku skúsený. Nie je ľahké ho zasiahnuť, aj keby som si mohla pomôcť mágiou, pre tento krát to nespravím.
Plochou stranou mi ťukol do meča a potom zase. Začínala som pomaly chápať v čom je to tajomstvo. Pri jeho ďalšom pokuse zasiahnuť môj meč, som uskočila, obehla ho a vyskočila smerom na hor. Podarilo sa mi spraviť otočku a rovnako tak, tupou stranou môjho meča som zasiahla ja ten jeho. Dopadla som na zem a opäť, som švihla plochou stranou a opäť som začula ten zvuk nárazu. Tento krát som zaujala já pozíciu a rovnako ako on, som já cúvla a vykročila vpred. Opäť cúvla a opäť vykročila v pred. Snažila som sa zapamätať všetky pohyby, ktoré robil otec aby som ich mohla potom použiť.

//tréning s SH s Aragornom. Mitril sa učí šerm. V tomto poste nejde o boj, skorej o to, že sa Mitril snaží pochopiť šerm a rôzne skúša ako prekonať jej otca c: dúfam, že sa to dá počítať ako tréning inteligencie.

Tréning rýchlosti 3., Hranice ->HBM
Vtáčik mi žiaľ pridával na rýchlosti. No tak! Zamračene, pokračujem v behu, výdrž ma v tomto nezaujímala, sústredil som sa hlavne na to, ako rýchlo som bežal. Ako rýchlo sa menila krajina, akou silou do mňa vráža odpor vzduchu. Všetko značilo na to, že som sa opäť o kus rýchlejšie pohyboval, no to nestačilo. Utekal som tak rýchlo, že sa predo mnou začali týčiť hory. Udivene ich sledujem a opäť, pridám na rýchlosti. Pocítim tlak na mojích labách a cítim každú časť hliny, ktorý mojím odrazom vymrštím do vzduchu. Hold, zachvíľu tam budem. Stiahnem uši k zátilku a pokračujem naďalej v behu, než dorazím k horám.

Tréning inteligencie 5., LKS
Prikrčila som sa a sledovala som korisť, ktorá sa zdá sa samotná ocitla uprostred ničoho. Na Dixove signály som prikývla hlavou. "Áno, vidím." Pošlem mu myšlienku. "Počuj, dokážem čítať myšlienky a posielať ich, tak takto komunikujme - ináč by nás mohol počuť a zdrhnúť.." poviem v mysli Dixovi. "Tak, čo teraz. Je tam úplne sám, aký bude plán? Dixi, akú máš mágiu?" opýtam sa Dixa pritom nezabudnem poslať myšlienky aj ostatným: "A vy? Nejaké nápady?" Pomyslím si, rovnako tak aj odošlem, pritom som toho srnca (?). Mohla by som vytvoriť kovovú sieť, alebo vsunúť do zeme kovové dráty, ktoré by ho neskôr zviazali. Pomyslím si, tento krát pre seba. Bola som celá zažraná do lovu, že som zrejme zaujala vodčiu rolu, čo by sa možno alfe Jessie aj nepáčilo, pritom som sa na ňu pozrela a vyčkávala na nejaké známky povelu, nápadu, rozhodnutia čokoľvek. 

//z príbehu - uvažuje nad možnosťami, ktoré by použila pri lovu

(LVL 4) Tréning teleportácie 9/10
Zamyslene stojím na brehu jazera, kedy sa opäť premiestnim - tento krát však na druhú stranu, potom v pred do vody. Ocitol som sa vo vode a kopol som zadnou labou aby som sa zbytočne neponoril a sústredil som sa na to, aby som sa premiestnil zase nad hladinu jazeru. A aj tak sa stalo. Ocitol som sa hore, kde som sa opäť premiestnil na breh. "Už ma to nebaví, musím si nájsť nejakú lepšiu vec!" zavriem oči, kedy zopakujem celý postup tréningu. Opäť sa premiestnim do vody, kopne, premiestnim sa nad hladinu a späť na breh. Sťažil som si to, tou vodou - takže to bolo teraz náročnejšie. Opäť som sa premiestnil do vody, nad hladinu a späť. A to isté som opakoval stále do okola a okola, než som nakoniec dopadol na breh vyčerpaný.