Příběh smečky Stříbrného fénixe I.

Mamka odpověděla první na můj dotaz a já poznal, že odpověď ji zabolela. "Takže nás a tebe nemá rád hm?" Řekl jsem zamyšleně a já pocítil v sobě nový pocit. Pocit tiché nenávisti. "Jeho problém, že přišel o tak skvělou vlčici jako si ty mami." Pronesl jsem a vyslechl si tiše odpovědi na ty Safiiny dotazy. Ty jsem nijak nekomentoval. I sestra se následně zeptala na vlka, kterej by tu měl být s námi a pomáhat mamce. Poslední dotaz mě však zaujal také. "Temná smečka zlých vlků?" Pověděl jsem si sám pro sebe. A já poté čekal na odpovědi mamky a přiblížil jsem se blíže ke své sestře.

Tábor
Spím no potom sa preberiem na bolesť, ktorá mi zviera brucho, je mi z toho divne a zlé zároveň. Začnem skučať. No potom sa stalo niečo divné...začala som počuť nejaké hlasy Čo to je? Nikdy som to nepočula...a čo sú tie zvuky? Tie som tiež nikdy nepočula rozmýšlam. No vlastne ešte nič nepočula, len raz v zápätí s tou príjemnou energiou, ktorá ma utíšila a potom som necítila bolesť a zaspala som. Prečo sa tá bolesť vrátila? A z čoho vzniká?! trápim sa, už je to vážne takmer neznesiteľné. V tom som uvidela veľmi rozmazané svetlo Čo to je?! Prečo tá tma mizne?! mierne ma to vydesilo, no po čase strach zo svetla mizol. Po nejakom čase som videla lepšie a predomnou boli nejaké tvory, boli veľké, väčšie odomňa. Jeden z tých tvorov bol hrozne veľký, no boli tam ďalší dvaja, ktorí boli menší od toho veľkého no väčší odomňa. Pozrela som sa na zem Čo je tá zelená vec na ktorej som? Ona ma tak studila, keď som zmizla z tej príjemnej miestnosti? uvažujem. No potom sa moje myšlienky vrátia na bolesť a tých tvorov, z ktorých išli hlasy. Možno by mi oni pomohli. napadne mi, tak zaskučím a pozriem sa na nich.

Tábor
Prikývnem na Akia. Všimnem si, že sa na mňa tá okrídlená vec pozerá. Zakňučí. Otrávene prekrútim oči nad tým príšerným zvukom. Vĺča som ešte nepoznala, no nehodlala som mu pomôcť, či sa mu milo prihovárať. Je malé, nudné, len spí a nič nehovorí, po najnovšom aj otravne mrnčí. Presne pre toto sú dospelí lepší. Zodpovedajú ti na tvoje otázky, všetko poznajú a sú inteligentní. ,,Môžeš prosím ťa prestať kňučať, malá vec? Bolia ma z toho uši," poviem s bolesťou v hlase. Ani som necítila ľútosť, hoci to znelo chladne a bezcitne. Možno to znelo tak, že vĺča nemám rada, ale ja som k nemu zatiaľ necítila nič. Mala som naň neutrálny názor. Skrátka, nudné a nič nehovorí.

Tábor
Zrazu mi jeden čierny tvor s bielymi bodkami povie, aby som prestala ,,Ťo ši?" prehovorím na toho tvora, snažila som sa ho opýtať, že kto je, no keď som tie slová vydala, zneli úplne inak ako v mojej hlave. Hrozne ma zabolí brucho a cítim sa bezmocne. Začnem knučať ešte viac, aj keď už takmer nemám energiu.

Tábor
Nerozumiem jej otázke, avšak znie to ako "Kto si". ,,Kto som? Som Alsafi, tvoja sestra. Celým menom Alsafi Nashira Aqua," predstavím sa. Takže sa už učí rozprávať, hm? Keď bude menej infantilná tak sa s ňou možno bude dať porozprávať, pomyslím si, hoci som bola sama infantilným, malým vĺčaťom. Už som sa tešila, keď ním nebudem. Dospelí vlci môžu robiť skoro všetko, všetko vedia, sú skvelý a silný... A rozhodne nebudem mať malé vĺčatá!

Akio Aqua
Mamka ještě mlčí zatím co ta okřídlená věcička, což má být naší malou sestřičkou začala kňučet a mluvit. Také jsem k tomu přišel blíž a uslyšel ten chladný hlásek od Safi. ''Klid símtě. I my byly nedávno takový.'' Ťukl jsem do ní tlapou. Očichal jsem to malé bezbranné stvoření. ''A já jsem Akio. Tvůj starší bráška.'' Zazubil jsem se na ní a následně se podíval znovu na mamku. ''A jak se bude jmenovat?'' Zeptal jsem se ji a mávl ocasem.

Tábor
Ignorovala som svojho brata. Každý musel byť taký, ja viem, a zároveň sa za to tak trocha hanbím... ,,Meno? Hmm... Nič ma nenapadá. Ale cítiť elektrinou, nemyslíš? Má vôňu po elektrine, aj jej oči tak vyzerajú. Červené ako ruža... Rose? Electric?" skúšam rôzne mená, no ani jedno sa jej úplne nehodí.

Tábor
Ja mám sestru? Hmm..takže ten čierny tvor je moja sestra, že vraj Alsafi. rozmýšlam. ,,Ašavi" poviem jej, no zase to vyznelo úplne inak, ako som chcela. A stále neviem, že kto sú tí ďalší dvaja tvorovia. V tom si všimnem, že Alsafi má dva chvosty, ale ostatní nie. Pozrela som sa na svoj, no aj ja mám len jeden. A v tom, keď som sa pozerala na môj chvost som si všimla, že na chrbte mám dve modré veci, ale ostatní ich nemajú. Čo to je? Ako to, že tie veci mám len ja? Hmmm...možno som ja výnimočná. pomyslím si.

Akio Aqua
Nad její ignoraci jsem uchechtl. Také můj dotaz byl na mamku, a ne na ni, ale to jsem taky prošel jsem z uchechtnutím. ''Cítit elektřinou jo? Tím pádem mě napadá jen jediné. Electra.'' Kývl jsem rameny a posadil jsem se. Olízl jsem si čumák a můj zrak lítal z jedné vlčice na druhé. V blízkém okolí jsem byl jediný samec. ''Ale jméno musí vybrat mamka, ne my.'' Napomenul jsem ji a zívl si.

Tábor
,,Pravda," uznám, a pozriem sa na mamu. ,,Electra znie dobre," prikývnem. Malej vlčici sa to hodilo, podľa mňa. A sarkastický "smiech" môjho brata som nekomentovala. Zrejme je to prirodzené, že sa súrodenci navzájom doberajú.

Tábor
Môj brat sa mi predstavil ako Akio. Takže mám sestru a brata. Alsafi a Akio ženie sa mi mysľou. No v tom započujem, že ako pre mňa vyberajú meno. Electra je pekné... pomyslím si. Electra sa mi naozaj páčilo. ,,Elecva" pokúsim sa to vysloviť, no opäť sa mi to nepodarilo. Prečo znejú moje slová inak ako ja chcem? rozmýšlam, nedokážem na to prísť. V tom ma prepadne znovu bolesť, kôli ktorej sa mi zle vníma ostatných.

Tábor
Zasmejem sa. ,,Elecva? Náhodou, si milé vĺča. Je to zlaté," uznám. Je vtipné vidieť vĺča, ktoré sa pokúša vysloviť prvé slová. Zaujíma ma, ako som pri tom vyzeral ja... premýšľam. Zaujato si ju premeriam. Vyzerá takmer ako z iného sveta... So mnou, mamou, a Akiom má spoločné snáď len fľaky na kožuchu, inak vyzerá úplne inak. Je zaujímavá. Má krídla, masku okolo očí, a záhadné červené oči. Boli zaujímavé a tak trocha desivé zároveň.

Tábor
Keď mi Alsafi povedala, že som milé vĺča, usmiala som sa ,,Aj ťy ši milá" poviem jej. Vyzerá to tak, že ma majú radi. Asi by sa mali súrodenci mať radi...aj ja ich mám rada rozmýšlam.

Tábor
Usmejem sa na ňu. Najradšej by som ju objala, no bola malá a krehká, a ja strašne necitlivá, bála som sa, že by som jej niečo zlomila, alebo ju zranila. Nemusela som byť na ňu tak hnusná... Je ešte len vĺča, vyčítam si v mysli. Zľahka švihnem jedným chvostom a znova jej opätujem úsmev. ,,Mami? Ako sa teda bude volať? Electra?" opýtam sa.

Tábor
Až po chvíli ju zo zamyslenia prebral hlasy. Roztržito a ešte napoly zamyslene uprela pohľad na malé okrídlené vĺča. ,,Electra znie dobre. Elektrina a voda," skonštatovala. ,,A čo sa týka tvojej predchádzajúcej otázky, Alsafi, nemáme s nimi priamu hranicu- medzi nami a nimi je územie nepatriace nikomu. Ishimura a Kirigakure sú väčšie svorky ako my, majú aj omnoho viac členov. My sme najmenšia svorka, no na našom území žijú strieborné fénixy, úžasné magické tvory," vysvetlila jej. ,,Potom neskôr pôjdem niečo uloviť a spolu si to dáme, fajn? A začneme so spoločným tréningom," dodala po chvíli s úsmevom.

Akio Aqua
Electra - jak mamka s tím souhlasila, se snažila mluvit. Bylo to roztomilé vidět, že takový jsme byly i já i Alsafi. Jenom jsem s úsměvem sledoval své mladší sestry. ''Budu je vždy chránit..'' Zašeptal jsem opravdu, ale opravdu tiše. Ostatní to mohli slyšel jako nějaký mumlání. Nemohli těm slovům pořádně rozumět, protože jsem je řekl téměř bezhlasně. Ze zasněného úsměvu mě vyrušila mamka svými slovy. ''Společný trénink?'' Zeptal jsem se a přikývl. ''Neměla by si však počkat na Alfin verdikt ohledně té tvojí zkoušky, než někam půjdeš?'' Připomněl jsem ji, když řekla, že něco půjde ulovit. Následně jsem se podíval na své sestry zkoumavým pohledem. ''A mami? Proč má Alsafi dva ocasy, Electra křídla a já jsem tak obyčejný?'' Zeptal jsem se nesměle. Každá se sester má něco.. No já nemám nic.

Tábor
Takže som Electra. Electra je pekné, som na to meno hrdá, páči sa mi. pomyslím si a usmejem sa na veľkého tvora, no stále neviem, že kto to je, ale v tom si uvedomím, že ten tvor mi poslal tú príjemnú energiu, ktorá ma utíšila, cítim to. ,,Mama?" prehovorím na ňu. No v tom ma prepadnú opäť bolesti a už sú zase silnejšie. Cítim bezmocnosť, zaskučím a sklopôm hlavu na zem.

Tábor
,,Ešte vydrž chvíľu, Electra," prihovorila sa a jej a na pár sekúnd privrela oči. Znova sa sústredila na príjemnú a dobrú energiu a poslala jej ju, hoci cítila, že vďaka tomu ubúda z jej vlastnej. ,,Veď naň počkáme a potom pôjdeme späť a začneme s tréningom," obrátila sa k Akiovi. Podišla k nemu o pár krokov bližšie a sklonila hlavu tak, že ju mala v rovnakej výške ako on. ,,Akio, teraz ma počúvaj. Ty nie si horší. Si odvážny, múdry a skvelý vlk, rovnako ako tvoje sestry. Možno budeš mať úžasnú mágiu alebo budeš skvelý v behu či lovu, alebo niečo podobné. Každý z nás je niečím výnimočný a nezáleží na tom, či je to navonok alebo vnútri. Práve naopak. To čo je navonok raz zhnije, no duša a mágia zostane," povedala mu ticho tak, že to nemohli počuť ostatní.

Tábor
Keď mi mama pošle tú príjemnú energiu, bolesť opäť zmizle a ja sa na ňu usmejem ,,Mňam ťa raďa" povedala som jej, no znovu to vyznelo inak, ako som chcela, ale snáď to pochopí. Potom som si zývla, bolo mi na spanie. Začala som priviesť oči až som úplne zaspala.

Tábor
,,To je super, mami. A tréning čoho?" opýtam sa zvedavo, a zakrútim oboma chvostami. Premeriam si Electru od hlavy po päťy. Zaujímavé vĺča. Vážne sa na nikoho nepodobá... Zrejme bude po otcovi, pomyslím si.