Příběh vyhnané smečky Zeiss III.

Skaly Naiome-Tábor
Räqo poslušne kráčal za vlčicou smerom k Táboru. Teda, on sám presne nevedel kam idú, iba to, že idú za Alfou. To mu však samo o sebe stačilo na to aby sa rozhodol nevykonať akúkoľvek unáhlenú hlúposť aké on robieval veľmi často. Na myšlienku ktorú mu vlčica poslala nezareagoval nijako nahlas. Bolo to po čom túžil, dostať sa preč z rodnej svorky. Hľadať vlastný cieľ vzdialený od cieľov jeho súrodencov, ak teda nejaký cieľ mali. Pokora. To je základ. Nesnažiť sa tváriť sa ako niečo viac, pretože tu neznamenám nič. Teda, znamenal som vlastne niekedy niečo? Asi nie. Ale ja nechcem utekať. Nemám kam a ani prečo. Tma desí tých čo sa jej boja, nie tých čo ju majú v sebe, zauvažoval. Pravdepodobne si ešte stále neuvedomil, že Nira nie je jediná členka svorky ktorá je schopná čítať myšlienky. Akonáhle sa priblížili k Táboru, jeho držanie tela sa trochu zmenilo. Hlavu mierne sklonil k zemi, dračie krídla zložil a pritisol si ich bližšie k telu, hoci to nemalo veľký efekt vzhľadom na to, že boli o niekoľko odtieňov tmavšie než jeho srsť. Opatrne kráčal za Nirou.

Vlče mě poslušně následovalo. A vypadalo to, že zpět do Tábora jsem mířila právě včas. Ozvalo se svolávací vytí druhé Alfy Velethera. Byl kratší dobu ve smečce a už byl Alfou. Musel na Naiome hodně zapůsobit svou temnotou v srdci. Jen z toho jediného důvodu z něj mám respekt. Protože mu věří naše princezna. No nic, zpátky k tématu. Blížila se zima, takže zřejmě se bude konat smečkový lov. V Táboře jsem se rozhlédla. Naiome jsem zatím neviděla, proto jsem zamířila s vlčetem za dračí Alfou. Uklonila jsem se před ním jak se na Deltu patřilo. "Má Alfo." Oslovila jsem jej a ještě chvíli zůstala v pokloně, než jsem se zvedla. "Toto vlče bylo u hranic a tvrdí, že je prosáklé temnotou. Usouzení zda to tak skutečně je už je na vás." Oznámila jsem a ustoupila, aby s přerostlím vlčetem už udělal co stálo za vhodné.

Tábor
Räqo mieril za modrou vlčicou k jednej z Álf. Rovnako ako ona, aj on sa poklonil, no na rozdiel od nej zostal v takej polohe. Nikdy nepatril medzi najpokornejšie typy vlkov, práve naopak. No tentokrát bol ochotný skloniť sa pred vlkom, pretože bol Alfou na tomto území, autoritou. Chvost stiahol, rovnako aj uši- v rámci možností, vzhľadom na to, že jedno mal stále poranené. Pohľad zabodol do zeme. Toto bola snáď najpokornejšia poklona akej bol schopný. Jednoducho inštinktívne tušil, že s tým kto je Alfou v temnej svorke by sa zahrávať nemal. A to zvlášť ak je niekoľkonásobne väčší ako on samotný a pravdepodobne aj silnejší.

Tábor

Počula, ako Velether zavyl, aby všetkých privolal. Asklépios, najdi si Nabéria. Určite príde do Tábora." - povedala mu a pozrela mu do očí. Po pár krokoch zazrela Niru ako ukazuje dáke vĺča Veletherovi. Stačilo, aby sa vietor malinko zdvihol a vedela, že je to vĺča zo svitu. Nakrčila ňufák. Bolo to však len chvíľkové, akoby už podvedomé. Nenávidela ten pach. Po vypočutí Niriných slov pritiskla uši k zátylku. Ako môže byť to vĺča tak naivné? Prikráčala k vlkom s vypnutou bielou náprsenkou. Azurovými očami prebodla malého vlčka. Potom však pozrela na Niru. "Dobrá práca Nira. Choď sa pripraviť na lov." - prehovorila rázne. Znova svoje azurovo modré oči nasmerovala na vĺča a podvihla horný pysk. Prednými labami ho zvalila na zem - na chrbát rovno pod ňu. Drápy predných láb mu zaryla do ramien a bolo nemožné z jej zovretia uniknúť. "Meno, odkiaľ si a čo tu naozaj chceš!" - ostro zavrčala na vlka. Pysk mala stále podvihnutý aby presne videl aké tesáky môže mať každú sekundu v hrdle, ak sa nepodriadi tak, ako si Naiome predstavuje. Zovretie drápov na jeho rameni stále silnelo a aj táto bolesť začala byť pomaly pre tak malého vlčka nevydržateľná. Naiome sa zúžili zrenice a dívala sa mu do očí. Bola nevyspytateľná ako granát - nikto nikdy nevedel ako a načo zareaguje.

Než stihl Velether vůbec odpovědět, přišla k nám Naiome. Té jsem se také uklonila jak se slušelo a patřilo na Deltu Zeiss. Po jejich slovech jsem se zvedla a kývla. ''Ano, Alfo.'' Odpověděla jsem. 'Mimochodem, Alfo, můžu po lovu si s vámi promluvit?' Poslala jsem ji myšlenku z dotazem, ale to už jsem však od nich se oddálila a sledovala jsem po očku jak je vlče opět na zádech. Tentokrát pod mnohem větší silou, než tou mou. Poté už jsem jenom čekala na Naiominu odpověď a na to až se sejdou vlci do Tábora a lov začne.

Hranice-Krvavé jezero

Na hranicích nikdo nebyl. Byla jsem tu delší dobu a tak jsem se klidně mohla přemístit na území. Nemohla jsem najít moc pachů po kterých bych přišla na nějaké místo na území. Radši jsem šla přes skály a zastavila u jezera. Hlídala jsem si hranice abych nepřešla, byla jsem nejspíš stále na území temné smečky. Jezero vypadalo zvláštně. I tak jsem se tu rozhodla chvilku strávit a možná po delší době i usnout.

/Hranice Zeiss lemujú pasce, ktoré sú schopné vlka smrteľne zraniť či zabiť. Preto je nemožné aby sa dostala na územie. Musí ju nájsť na hraniciach vlk zo Zeiss. Preto prosím o prepísanie príspevku. - Naiome

TL - hranice

Bol som už pripraveny umit do tábora. ,,Áno z časti sa to jedna kvôli tvojej skúške ale ešte chcem aj poprosit Alfu o niečo.'' Povedal som mu a spravil dva kroky. V tom som počul rozmach Alfy. Ktorý znel veľmi jasne. A musel sa splniť. ,,Ghoste zmena plánu. Mame úlohu preskúmať hranice a poprípade doviesť cudzincov pred Alfu. Takže viazané smer hranice. Mame sa tam ešte s jedným vlkom stretnúť.'' Oznámil som mu a otočil som sa na druhý smer kde boli hranice a vibral sa na cestu. Pozrel som sa na Ghosta a pohľadom som mu dal najavo ze ma ísť zamnou. Smeroval som to rovno k hraniciam. Cesta chvíľu trvala než som sa dostal k priesmyku a ďalšiu chvíľu trvalo než som sa dostal na skaly odkiaľ sa dali dobre popozerať hranice. Začal som sa obzerať ci neuvidím Saurona. S ktorým som sa mal tu stretnúť. Tak som si sadol a čakal. A čakal aj na Ghosta. Než si sadne alebo sa niečo bude chcieť spitat.

Hranice
Ragnarok

,,Áno pozerám sa či ho neuvidím. A veru ani neviem ako vizerá. Odpovedal som a obzeral sa po tom čo mal pomúcť. Zrazu Ghosť na niekoho upozornil a ja som sa rýchlo obzrel na toho dotičneho. ,,Asi je." Odpovedal som mu. A čakal až dojde bližšie. ,,Áno tu sme, už ťa očakávame. Áno som Ragnarok a ti musíš byť Sauron." Povedal som som mu. Máme ulohu tak podme si ju spraviť. Poviem mu a viberiem sa ku priesmiku skontrolovať aj ten priesmik. A popripade opraviť aj skody ktoré robil čas na našich pasciach.

//Räqo odišiel z Kirigakure pred necelým mesiacom, takže by už asi nemal páchnuť až tak silne po Svite, či? Nemám proti tomu nič, je jasné, že bude páchnuť čiastočne po Svite, keďže sa tam narodil a podobne, len si myslím, že po istom čase by mal ten pach slabnúť, ale samozrejme, je možné, že sa mýlim.
Tábor
Z hrdla vĺčaťa sa vydalo slabé zaskučanie. Nepokúšal sa o obranu či útek- bol bezbranný a snáď v najponíženejšej a najpokornejšej pozícii akej bol schopný. Zaskučanie ktoré sa mu vydralo z hrdla chvíľu po tom ako zosilnelo zovretie pazúrov na jeho ramenách bolo o niečo hlasnejšie. Bolelo to, bolelo to hoci nie viac než keď mu sestra takmer roztrhala ucho. Vlčica sa mu pozerala do očí a on sa bál uhnúť pred tým pohľadom, no bál sa zostať v tej istej pozícii a hľadieť do jej očí. Bol to iný pocit ako keď ho Nira spútala tieňmi. Vtedy sa nemohol pohnúť preto, že bol zviazaný jej mágiou, no teraz sa nemohol pohnúť preto, že ho ochromil rešpekt a strach zo smrti. Nebál sa tmy ani temna ktoré vládlo územiu. Bál sa smrti. ,,Räqo Contrariorum de Fëe’neriz. Narodil som sa v Kirigakure, no ušiel som odtiaľ a celkom dlhú dobu sa túlal. Chcem sa pridať do svorky, Pani, Alfa," dostal zo seba nakoniec ticho. Sebavedomie, hrdosť a vzdorovitosť ktorú zvyčajne mával v hlase sa odtiaľ kamsi vyparila. Teraz bol tichý a pokorný, mal čo robiť aby sa mu netriasol. Neklamal, hovoril len čistú pravdu čo bolo u neho zriedkavé asi ako sneh uprostred leta. Len málokedy vychádzal zo sietí poloprávd a lží pokiaľ to nepovažoval za nutné. V jeho očiach už viac nebola tá hrdosť, zostal tam len strach a prázdnota. Napriek tomu celému, jeho postavenie a všetko vyžarovalo rešpekt. Samozrejme, dal sa z neho vycítiť pach Svitu a pravdepodobne aj jeho rodnej svorky Kirigakure, no rovnako sa dalo rozoznať, že tam už nebol celkom dlhú dobu.

Znovu jsem snad zaspala!? Prolétlo mi myslí hned jak jsem otevřela své oči jenž nesli červeno-oranžovou barvu podobné té barvě zapadajicího slunce. Nevím zda mi Alfa Naiome již odpověděla na můj dotaz, ale asi ne. Alfo? Poslala jsem ji myšlenku, snad pro připomenutí. Věřím tomu, že ta předešlá myšlenka ji taky přišla. Stejně jako uměla číst myšlenky, takže to bylo určitě slyšitelné pro Naiome. Švihla jsem ocasem a znovu si stoupla ke skále Alf a čekala na to co se bude vůbec dít. Nějak často poslední dobou spíš. Ozvala se patronka. Nojono. Asi je ta spavá nemoc nakažlivá. Ale probudila jsem se jen po pár dnech. Je to v pohodě. Odpověděla jsem ji s klidem a několikrát střihla ušima.

Tábor
Naiome čakala, ako mladý vlčko zareaguje. Samozrejme, nepochybovala, že vravel pravdu...V jeho očiach vládol strach pred ňou, však jeho telo stále nedávalo dôkaz toho, že sa podriadil. (Sú to sklopené uši, chvost) Hrdelne zavrčala, labu dala preč z jeho ramena trhavým pohybom. Schytila ho tesákmi za kožu na hrudníku, ktorá bola síce osrstená vlčiou náprsenkou, však Naiomine tesáky s týmto nemali vôbec problém. Bolesť rýchlo striedala druhú. Zadívala sa vlčkovi do očí tak hlboko, že mohla čítať z jeho malej sviťáckej duše. Stisk zosilnila a mladého vlčka za kožu na hrudníku podvihla do vzduchu v úrovni jej tela. Vĺčok prakticky visel na jej tesákoch za kožu na hrudi. Naiomin výraz vraždiacej suky zrejme desil každého na okolo. Tlmene vrčala. Pár sekúnd ho takto držala a potom pustila aby vlčok padol na chrbát. Olízala si zakrvavené tesáky, však stále mala pysk podvihnutý a jej telo bolo v dominantnej pozícii. Zaregistrovala aj Nirinu myšlienku, však musela vyriešiť najprv tohto nováčika. "Tak TY si myslíš, že by si sem mohol patriť?! Naozaj?!" - spýtala sa ho ironickým hlasom. Slová prerušovalo vrčanie. Prikráčala k nemu keď ležal a labou mu pristúpila ranu na hrudi. "Dám ti šancu si tu vyskúšať žiť, aj keď tu vydržíš asi len týždeň." - Naiomin nahnevaný výraz pri konci tejto vety sa zmenil na temný úsmev. Na ranu zatlačila o čosi silnejšie a povolila. Odkráčala od tej malej handry. "Niekto si dať naňho stávky?" - zasmiala temne pri pohľade na členov jej svorky. Znova sa pozrela na vlčka. "O skúšku ma požiadaj, keď dospeješ. A budeš zároveň živý. Momentálne tu si na poste Omegy" - zaškerila sa a nemienila mu pre dnes venovať jej čas. Pozrela sa azurovým pohľadom na Niru. Pristúpila k nej s vypytovacím výrazom.
//Áno, ale po svite nebude páchnuť až po viac ako pol mesiaci - možno až po 3 kým úplne nadobudne pach Zeiss, samozrejme, ak Zeiss prežije C:

Když Naiome si to vyřídila s vlčetem, kterého jsem tu přivedla zašklebila jsem se. Sama jsem byla zvědavá zda dokáže přežít na postě Omegy až do dospělosti. Však má pozornost se opět přenesla na Naiome, která přišla ke mě blíže s tázavým pohledem. Znovu jsem se ji jako Delta uklonila, než jsem začala mluvit. ''Má Alfo. Týká se to ohledně Lúthiena. (Olwëho) Již dlouho spí, nedivila bych se kdyby se již neprobudil. Chci jen oznámit, že naše partnerství jsem se rozhodla přerušit. Již to není partnerství ze kterého by mohla být vlčata, jenž by se smečce narodili. A jak zákon říká, o všem co se děje mezi členy by jste měla vědět.'' Oznámila jsem ji a poté jsem zmlkla a čekala na to co odpoví.

//V tej dobe to už bolo vyše troch týždňov, ale nechajme to tak, nezáleží na tom.
Tábor- Lúka X
Možno omdlel od bolesti, možno nie. Každopádne, pravdepodobne bol chvíľu po tom ako ho Naiome nechala ležať v bezvedomí. Rán mal teraz na hrudi celkom dosť a rovnako bolo pravdepodobné, že mu tam zostanú jazvy. Necítil sa úplne dobre, no zostávalo mu jediné: chuť prežiť. Nie nádej, tú aktuálne nemal. A akési svetlo v tme? To nikdy nepoznal. No jeho povaha a mágia mu dávala ešte jedno- chuť prežiť. Jeho hrdosť, jeho sebavedomie, arogancia a tvrdohlavosť by mu nikdy nedovolili vzdať sa v takejto situácii. Zaskučal od bolesti a opatrne sa pozviechal zo zeme. Bol odhodlaný dokázať im, že tu prežije. A on sám dobre vedel, že je už blízko dospelosti. Že stačí pár dní a môže požiadať o post Kappy. Splniť skúšku a dokázať im, že na to má. Pomaly sa pobral preč, kamsi smerom k nejakej lúke.